Andrej Hryc

 

“Prosím pomôžte mi vrátiť Bratislave Synagógu!”

 

V roku 1969 bol dnešný známy slovenský herec Andrej Hryc študentom druhého ročníka katedry herectva na Vysokej škole múzických umení v Bratislave.  Jeho vzor, milovaný slovenský herec Doc. Ladislav Chudík, ktorý ho dva roky predtým prijal do svojho ročníka si už odpykával trest za augustovú emigráciu do Rakúska, za čo mu nastupujúci “normalizačný” komunistický establishment okremzákazu účinkovania v médiach zakázal aj učiť na vysokej škole.

V sobotu 12.apríla 1969 ráno sa  Andy Hryc vybral cez rozbitú Židovskú ulicu v Bratislave do auly VŠMU na Kapitulskej ulici, na pravidelnú hodinu javiskového pohybu, keď na rozbitom Rybnom námestí jeho pozornosť upútal nezvyčajný obraz.  Do nádhernej stavby Židovskej neologickej synagógy z konca devätnásteho storočia udieral bager svojou  ťažkou lyžicou a rozbíjal ľavú vežičku budovy, v ktorej ešte pred pár týždňami bolo umiestnené štúdio Slovenskej televízie.  Tak ako vyše ďaľších 300 domov v tejto lokalite i Židovská synagóga “prekážala” budovateľom novej bratislavskej dominanty – Mostu Slovenského Národného Povstania, ktorý navždy zničil, preťal a oddelil bratislavské podhradie od zvyšku Starého mesta. Všetky početné vojny, ktoré v histórii prehrmeli Bratislavou dohromady neuštedrili slovenskému hlavnému mestu toľko nenahraditeľnej historickej škody ako tento urbanistický komunistický zločin.

Hryc si sadol na kameň a po jeho neveriacej tvári stekali slzy zúrivej bezmocnosti, do školy už nešiel. Celý nasledujúci weekend presedel pred barokovým Domom u dobrého pastiera a sledoval túto bezprecedentnú demoláciu.V pondelok už bola synagóga minulosťou. A nikto akoby si nič nevšimol, akoby sa nič nestalo.

Oproti mne sedí popíjajúc kávu bývalý zakladateľ legendárneho Rádia Twist, populárny slovenský herec a režisér, Seychelský Honorárny konzul na Slovensku – Andrej Hryc.

Andy na nedávnej tlačovej konferencii, ste slovenskej verejnosti predstavili projekt, ktorý svojou výnimočnosťou ohúril Bratislavu.

Keďže neďaleko bývam, veľmi často chodím po bratislavskom Rudnayovom námestí.Po ňom cupitali prvé krôčky môjho syna Huga a dnes tam pobehujú moji dvaja vnuci. Bol som svedkom búrania výnimočnej bratislavskej pamiatky,židovskej Neologickej synagógy, ktorá tu stálana úpätí katolíckej gotickej katedrály oproti pravoslávnemu kostolu Sv. Mikuláša a ktorá sa pomaly menila na kopu tehál. Bola roky symbolom náboženskej tolerancie nášho mesta a napriek tomu, že nie som žid, dodnes mi veľmi chýba. Veľa mojich životných problémov mi pomohla prežiť spomienka na nešťastníkov, ktorí sa ocitli v plynových komorách holocaustu. Vedľa ich utrpenia a tragédie všetky moje životné problémy vždy vyzerali ako púťová atrakcia.Vyše 40 rokov nosím v hlave spomienku na túto udalosť a raz večer, keď som sa vracal domov mi prišlo na um, či by sa nedalo zrekonštruovať ten zaujímavý žltý dom v maurskom štýle, kde som koncom šesťdesiatych rokov v štúdiu slovenskej televízie, ktoré tam bolo vtedy umiestnené účinkoval v mojej prvej televíznej inscenácii, na meno ktorej sa žiaľ nepamätám. Začal som o veci uvažovať a potom i hovoriť s ľuďmi, ktorí su mi blízki.

S mojim priateľom Karolom Kállayom, ktorý je jedným z popredných slovenských architektov sme v archíve mesta Bratislavy našli pôvodné plány  architekta Dezso Milcha z roku 1893. Zobrali sme do ruky pásmo a išli sme premerať Rudnayovo námestie. Keď sme zistili, že je tam dostatok miesta na postavenie 100% repliky synagógy myšlienka dostala konkrétne rysy.

Čo nasledovalo ?

Oboznámil som s mojou myšlienkou zopár blízkych priateľov. Akademického sochára Juraja Čuteka, , profesora ekonómie, bývalého rektora Bratislavskej ekonomickej univerzity Juraja Sterna a svetoznámeho neurológa Paľa Traubnera avýsledkom našich rozhovorov bol vznikobčianskeho združenia.

Čomu je zasvätené vaše združenie ?

Združenie má názov “Vrátime Bratislave synagógu – We’ll get the Synagogue back to Bratislava”. Má jediný cieľ.Vrátiť Bratislave symbol dnes tak veľmi potrebnej náboženskej tolerancie.Pripúšťam, že je to cieľ veľmi vysoký, ale ja mám vysoké ciele rád.Naše združenie nechce vybudovať židovské liturgické miesto.Synagóga bude slúži bratislavčanom a širokej verejnosti ako multifunkčný kultúrny priestor a súčasne bude trvalou spomienkou na “zmiznutie” jednej bratislavskej komunity. Bude pamätníkom holocaustu.Mená všetkých sedem tisíc židovských spoluobčanov, ktorí boli deportovaní z nášho mesta do koncentračného tábora,vygravírujeme na mramorovu stenu “staronovej” Synagógy, aby sa aspoň takto, na pamiatku, symbolicky, navždy vrátili do Bratislavy, ako memento na nezmyselnosť prenasledovania ľudí inej, rasy, pleti a náboženstva alebo politickej príslušnosti.Verím že náš cieľ dosiahneme.

Aký je časový harmonogram vášho plánu, aký je jeho rozpočet ?

Chceli by sme svoj zámer uskutočniť v priebehu nasledujúcich štyroch rokov. Dva roky máme na zhromaždenie potrebných finančných prostriedkov. Náš predbežný rozpočet počíta s piatimi miliónmi euro.

Kde chcete získať finančné zdroje na tak náročný projekt ?

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky nám povolilo verejnú zbierku. Našu iniciatívu sponzorsky podporili všetci slovenskí telekomunikační operátori, organizáciou akcie darcovských SMS natelefonne číslo 875, v hodnote jedného eura. Získali sme záštitu primátora Bratislavy pána Ivo Nesrovnala a Veľvyslanectva štátu Izrael.Samozrejme, že nie som naivný, aby som si myslel, že celú sumu vyskladáme uvedeným spôsobom. Počítame s podporou štátu, verejných zdrojov, rôznych sponzorov a obrátime sa i  na medzinárodné nadácie a fondy.Každá forma pomoci je vítaná.Prosím, pomôžte mi aj vy, vrátiť Bratislave Synagógu !

Verím, že Vaša iniciatíva čoskoro  nájde pozitívnu reakciu ľudí, ktorých osloví tento vznešený príbeh symbolického návratu obetí holocaustu do rodného mesta a budú sa chcieť tejto iniciatívy zúčastniť

Som o tom hlboko presvedčený, predsa v Bratislave, po stáročia, až do druhej svetovej vojny žila velmi silná židovska komunita, ktorá sa významne podielala na raste a rozvoji tohto mesta.  Sídlila tu na tú dobu azda najslávnejšia židovská škola, ktorú založil slávny rabín Moses Schreiber, vo svete známy ako Moshe Sofer či Chatam Sofer.  Sofer je v Bratislave pochovaný a v roku 2002 sa podarilo obnoviť v priestoroch starého židovského cintorína jeho hrobku,  ktorá sa odvtedy stála rituálnym a pútnickym  miestom pre židovských veriacich z celého sveta. Mauzoleum Chatama Sofera je necelých 300 metrov od pôvodneho miesta, kde chceme synagogue obnoviť.

Znamená to, že táto vaša nova iniciatíva odsúva vaše herectvo a umelecké ambície nabok ?

V žiadnom prípade.  Naopak. Práca pre naše združenie je pre všetkých zúčastnených bez nároku na honorár. Všetky získané financie sa venujú výlučne účelu výstavby synagógy. Preto nemôžem rezignovať na svoje umelecké aktivity, kedže penzia, na udržanie patričnej životnej úrovne hm,  akosi nestačí.  Napriek tomu, že pomaly ťahám na sedemdesiatku nemôžem sa na nedostatok umeleckej práce sťažovať. Som neustále obsadzovaný v Čechách i na Slovensku, v Prahe hrám i v divadle, doma nakrúcam momentálne nový seriál televízie JOJ, ktorý má názov ZOO a pripravujem sa na novú veľkú filmovú príležitosť v pripravovanom projekte mojej dcéry Wandy, ktorá je producentkou  a spoluautorkou celovečerného slovenského filmu s názvomČIARA, príbeh filmu sa odohráva na slovensko – ukrajinskej hranici, kde pod privretým okom miestnych úradov prekvitá pašeractvo a ilegálne prevadzačstvo. Na miesto prichádza mladý policajt so svojráznymi metódami, ktorého tajnou úlohou je v usvedčiť skutočných vinníkov – svojich policajných kolegov. Veľmi sa teším na spoluprácu s poprednými slovenskými hercami, ako sú napríklad Emília Vassaryová, Zuzana Fialová, Alexander Bárta, Dano Fisher, Eugen Libezňuk, či Milan Ondrík. Tématika filmu je nanajvýš aktuálna, scenár vynikajúci a verím, že i vysledok bude pozoruhodný….

---

Nuž zdá sa že “jablko nepadlo ďaleko od stromu”…….rozlúčila som sa s človekom  plným energie a odhodlania , ktorý ani na minútu nepripúšťa  ani jedno percento možnosti, že by sa snáď tento velmi ojedinelý a ambiciózny projekt neuskutočnil. Celý jeho doterajší život, umelecká kariéra, jeho vplyv a nie v poslednom rade jeho diplomatické kontakty ma presviedčajú o tom, že o štyri roky  Bratislava privíta každého cestujúceho z Viedne  majestátnym pohľadomna obnovenú unikátnu bratislavskú pamiatku.

Lúčim sa s Andym s pokorou, hlbokou pietou a úctou k obetiam holocaustu, mená ktorých nám pripomenú “ memento mori !“ a vďaka jeho odhodlaniu sa už teraz teším na panorámu mesta, ktorú bratislavská synagóga svojím majestátom dotvorí.

Bratislave a Andymu sľubujem, že urobím všetko, čo je v mojich silách, aby synagóga stála na mieste, z ktorého bola vykorenená.

A ako prispejete vy, vážení čitatelia?

 

www.bratislavskasynagoga.sk

 

Eva Anderová